Roman Bicek: E/r/ste

Takto sa u nás nemaľuje....

...what does it mean to act in painting… through painting? There is no heroic end… no Hegelian big picture... but never-ending small push and pulls and conviviality’.

Jan Werwoert

Uvedený výrok pomerne presne popisuje aktuálnu tvorbu Romana Biceka (1981). Charakterickým znakom je istá rezignácia, či nezáujem o finálny maliarsky artefakt. Roman sa týmto spôsobom vymedzuje voči maľbe ako finálnemu artiklu, artefaktu či produktu, ale zároveň nerezignuje na maľbu ako tvorivý proces, ktorý má vždy niekoľko zastavení...

Prvé štádium je koláž, ktorá má charakter kvantitatívného výskumu. Tu autor pracuje s veľkým množstvom vstupov rozličného pôvodu - dejiny umenia, osobné témy, či skúsenosti, politická situácia - ide o tzv. research material. Práve v tejto etape Roman testuje ich kompozičné, tematické, či výrazové možnosti, ktoré sú konfrontované s kresebnou, či maliarskou stopou... Novým prvkom je razantná diagonála, či vertikála hierarchického charakteru, poukazujúca na svet tu a tam, na deliacu čiaru medzi tými “hore” či “dole”, medzi úspechom či neúspechom. Tieto kategórie nie sú jasne oddelené, čiernobiele. Roman nerozdeľuje, ani nemoralizuje; jednoducho nastavuje zrkadlo...

Koláž sa u Biceka stáva nositeľom významu, ale aj odrazovým mostíkom, východiskom k ďalšej, maliarskej fáze.... Táto sa dá definovať ako forma kvalitatívneho výskumu, kde sú vybrané motívy spracované kresebne či maliarsky. Ide prevažne o gestické, pôvodne figurálne maľby, kde dochádza k ďalšiemu typu extrahovania inej, čisto maliarskej esencie. Dôležitým komponentom je v tomto prípade maliarska stopa, ktorá má drsný, surový bad- paintingový charakter, čím sa vymedzuje z domáceho maliarskeho kontextu. Napriek jej expresívnemu charakteru, je cítiť istú distanciu až nadhľad, oddeľujúci Bicekov prístup od pátosu spájaného s týmto typom tvorby.

Ďalším štádiom je maľba na plátne, ktorá ak nie je syntézou, tak je minimálne predchádzajúcimi etapami poučená. Ide o maľby na opačných stranách nenapnutých plátien rozličnej kvality, štruktúry, či stupňa rozpracovanosti. Ich spoločným znakom je istá neukončenosť formátu. Samotné plátno a jeho formát nie sú definitívou, skôr základným materiálom slúžiacim nielen na maľovanie, ale aj na ďalšiu úpravu (nadstavovanie, vyrezávanie, pokrčenie....). Práve tu vstupuje do hry funkcia a motív rámu, ktorý nemá podporný, či ohraničujúci charakter, ale stáva sa potenciálnym inštalačným prvkom.

Tematicky Bicekove maľby odkazujú predovšetkým na dejiny umenia. Máme možnosť vidieť parafrázu na Rembrandtov Únos Európy, Nebukadnesara od Wiliama Blakea, Matissov Tanec, ale aj rečniaceho Benita Mussoliniho opierajúceho sa o kvetinu... Prostredníctvom uvedených alegórií nám Roman sprostredkúva správu o súčasnom stave sveta na jednej strane, ale zároveň tematizuje aj postavenie umelca, či jeho úlohu v spoločnosti. Nájdeme tu paródie, či odkazy na veľké mená súčasného umenia ako Luc Tuymans, Ai Weiwei, či anonymného maliara/génia. Všetkých spája istá izolácia - v ateliéri (Luc Tuymans), v ráme obrazu (anonymný maliar), či v spoločenskej situácii (Ai Weiwei). Jednou z možností interpretácie je pozícia umelca uzavretého v slonovinovej veži vlastného umenia, trhovej pozície, alebo spoločenského statusu..... ale aj táto samota, či selfkomfort má svoje trhliny a poukazuje na fakt, že umelec, rovnako ako každý človek nemôže existovať bez naplnenia základných biologických, spoločenských, či ekonomických potrieb a od nich odvodené štruktúry (mocenské, intitucionálne a trhové) vplývajú na každého z nás....

Roman Bicek sa narodil v roku 1981 v Bratislave. V dvanástich rokoch sa presťahoval s rodičmi do Londýna, kde vyštudoval Wimbledon School of Art. V roku 2000 sa vrátil naspäť do Bratislavy, kde absolvoval na Vysokej škole výtvarných umení. Po skončení školu žil v Prahe, Štokholme, a momentálne sa zdržiava v Bratislave, Petržalke.

text: Matej Fabian

Realizáciu diel podporil z verejných zdrojov formou štipendia v roku 2017 Fond na podporu umenia.