Eduard Kudláč: Zvyšovanie pasívnej bezpečnosti.

Systémy pasívnej bezpečnosti (vonkajšej aj vnútornej) sú také systémy, ktoré slúžia minimalizovaniu následkov nehody/ nešťastia. Strach podľa Heideggera je módom rozpoloženia a jeho fenomén môžeme skúmať z troch hľadísk- to, čoho sa bojíme, strach sám osebe a to, o čo máme strach. Môže mať rôzne podoby napriek tomu, že sa vždy dotýka pobytu samotného. To, čoho sme sa zľakli je niečo bežné a známe, vyľakala nás však náhlosť jeho/toho najbližšieho priblíženia. Úzkosť je naproti tomu veľmi neurčitá. Tu ohrozenie nemá charakter nejakej škody. V úzkosti sa svet stáva bezvýznamným. Nestretávame sa v nej s ničím, čo by nás ohrozovalo. Nepozná žiadne “tu” a “tam”, odkiaľ by sa nebezpečenstvo približovalo. Úzkosť je charakteristická tým, že to čo nás ohrozuje nikde zjavné nie je. Nevieme presne z čoho nám je úzko, pretože to, z čoho nám je úzko je svet sám osebe. A keď úzkosť pominie, obvykle si povieme: Vlastne to nič nebolo. Ale čo je toto nič? Súbor fotografií s názvom Zvyšovanie pasívnej bezpečnosti je dokumentárnym záznamom chvenia medzi túžbou usporiadať, organizovať a racionalizovať a neodvrátiteľným strachom z nepoznaného, je opisom sebastravujúceho úsilia o kontrolu poháňaného úzkosťou. Program galérie je podporený z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia.

INCREASING PASSIVE SECURITY Systems of passive security (external and internal) are intended to minimize the impact of potential accidents. Fear, according to Heidegger, is a mode of one's disposition, and its phenomenon can be investigated from three standpoints -- of that which we are afraid of, of the fear itself, and of that for which we fear. It can take on many forms, even though it always concerns Dasein itself. That which inspired our fear may well have been something commonplace and familiar, yet we got scared by the sudden onset of its immediate proximity. Anxiety on the other hand is very vague. The threat does not have the character of some sort of damage about to be incurred. In a state of anxiety, the world loses its sense of meaning. We do not encounter anything threatening. Anxiety knows no "here" or "there" as a point of origin of some sort of approaching danger. It is characterized by there being no distinct discernible threat present at all. We do not know what makes us feel anxious, because the thing that inspires our anxiety is the world itself. Then, once the anxiety passes, we usually say to ourselves: Well, that was nothing. But what is this nothing?

The set of photographs titled Increasing Passive Security is a documentary recording of the trembling that takes place between the desire to sort, organize, and rationalize and the inescapable fear of the unknown, it is a description of the self-consuming struggle for control, fueled by anxiety. The programme of the gallery is supported from the public funds provided by Slovak Arts Council.

Eduard Kudláč (1972) – režisér, vyštudoval divadelnú réžiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Svoje zameranie na hľadanie nových možností divadla cez pohyb a akciu rozvinul vo vlastnom združení phenomenontheatre, ktoré založil v roku 2000 ako nezávislú platformu pre súčasné divadlo. Od roku 2009 je umeleckým šéfom Mestského divadla Žilina, ktoré profiluje ako divadlo s radikálnou dramaturgiou, zameranou na súčasné slovenské a zahraničné texty. Intímnou formou myslenia sa pre neho stala fotografia. Najosobnejšie témy realizuje cez ňu, mimo územia inštitúcie. Obrazový jazyk však zostáva napriek odlišnosti médií minimalisticky príznačný.