Alexandra Barth: Configurations of the banal (in a dramatic lighting)

Barth is interested in the aesthetic aspect of the human endeavor, in the systematic arrangement of space – the private architecture of utility objects. She draws from her own photographs (which she does not arrange) or found photos from real estate advertisements. Unlike her previous work, in which AB reduced reality to the simplest possible forms, she now obsessively and precisely focuses on light and small details defining materials or part of the structure (which she often approached very arbitrarily). The use of airbrushing makes it possible to work with the impression of "photographic reality". The artistic means are however used in a misleading way when compared to the displayed reality. This creates a certain material and light illusion, similar to film scenery. The compositional division of the image is inspired by advertising photography and film camera, which emphasizes the dramatic quality of the scene. The visuality of these paintings is close to that of digital renderings or artificial reality of computer games, which in turn strengthens the tension between familiarity of the subject and the alienation of its artistic execution. The exhibition was made possible thanks to financial support from the Slovak Arts Council (Fond na podporu umenia). Alexandra Barth (*1989, Malacky) studied painting at the Academy of Fine Arts in Bratislava in the studio of Ivan Csudai from 2007 to 2013. She has exhibited in several solo and group projects, especially in independent galleries in Bratislava (HotDock, Žumpa, Temporary Parapet, PRFR). In February 2020 she had a solo exhibition in Pescara (Fondazione Zimei) in Italy. In 2017 she established the artist run gallery Temporary Parapet gallery in Petržalka, Bratislava. She currently lives and works in the countryside near Bratislava. The exhibition programme of the gallery is supported by Slovak Arts Council from Public funding.

Obrazy Sandry Barth sú pre mňa ideálnou extrakciou samoty. Čistá plošná maľba airbrushom, tupovaním a používaním stencilov redukuje zbytočnosti, a akcentuje pár hlavných predstaviteľov. Sú nimi predmety, inštrumenty, domáce utenzílie v priestore, ktorý im je javiskom. A zrazu rozmýšľame nad tým, že vlastne tými zbytočnými sme my. Ak sa aj nachádza na obraze nejaká osoba, je ňou pravdepodobne skratka Sandry samej, o to viac odosobnenej v kontraste s predmetmi, ktorými sa práve zaoberá. Najprv som sa na tie tváre dívala skrz portréty Alexa Katza. Teraz ma napadol Modigliani a jeho anonymné špáry namiesto očí ktoré maľoval Jeane Hebuterne,. Osoba na obraze je môže byť Vermeerovou mliekárkou, čitateľkou listu, či ženou vážiacou perly. Až sa zdá že pre Sandru má väčší význam uzol káblov než ona sama. Jej pozorovanie vlastného okolia dáva význam veciam a berie ho ľuďom. Napadá ma Sylvia Plath ale neviem či to nie je ofinou. (Petra Feriancová) Barth zaujíma estetická stránka ľudskej snahy o systematické usporiadanie priestoru - súkromná architektúra úžitkových predmetov. Čerpá z vlastných fotografií (ktoré nearanžuje), alebo nájdených fotografií z realitných inzerátov. Na rozdiel od predchádzajúcej tvorby, v ktorej AB redukovala realitu na čo najjednoduchšie formy, sa teraz obsedantne, priam filigránsky zameriava na svetlo a drobné detaily definujúce materiál, či časť konštrukcie (ku ktorým pristupuje často veľmi arbitrárne). Použitie airbrushu umožňuje pracovať s dojmom „fotoreality". Výtvarné prostriedky sú však použité voči zobrazovanej skutočnosti zavádzajúcim spôsobom. Vzniká tak určitý materiálový a svetelný klam, podobne ako pri filmových kulisách. Kompozičné členenie obrazu je inšpirované reklamnou fotografiou, či filmovou kamerou, ktorá kladie dôraz na dramatickosť scény. Vizualita týchto malieb má blízko k digitálnemu renderu alebo umelej realite počítačových hier, čo vo výsledku posilňuje napätie medzi familiárnosťou námetu a odcudzenosťou jeho maliarskeho prevedenia. Alexandra Barth (*1989, Malacky) študovala maľbu na bratislavskej VŠVU v ateliéri Ivana Csudaia (2007 – 2013). Vystavovala na viacerých samostatných a skupinových projektoch najmä v nezávislých bratislavských galériách (HotDock, Žumpa, Temporary Parapet, PRFR). Vo februári 2020 mala samostatnú výstavu v talianskej Pescare (Fondazione Zimei). V roku 2017 založila artist run galériu Temporary Parapet v bratislavskej Petržalke. V súčasnosti žije a tvorí na vidieku neďaleko Bratislavy. Výstavný program galérie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.